Problematika zvládania násilia na futbalových štadiónoch v rámci krízového riadenia

Abstract

Predložená bakalárska práca spracováva problematiku psychológie davu, konkrétne diváckeho násilia na štadiónoch z pohľadu krízového riadenia. Cieľom práce je priniesť celistvý pohľad na problematiku zvládania diváckeho násilia na športových akciách v intenciách krízového riadenia. Práca je zameraná na zistenie motivácie k sympatizovaní so skupinami, aké sú ultras, hooligans a rowdies. Súčasťou zamerania je aj zmapovanie dôvodov návštevy športových akcií, stavu bezpečnosti na športových štadiónoch a zistenia podvedomia o možnostiach zvládnuť mimoriadne udalosti v súvislosti s diváckym násilím. V teoretickej časti sú vymedzené a popísané základné pojmy, ktoré sa týkajú oblasti psychológie a krízového riadenia. V tejto časti je charakterizovaná aj psychológia davu, rozdelenie a popísanie divákov na futbalových štadiónoch a samotné opatrenie proti diváckemu násiliu. Vo výskumnej časti sú jasne vymedzené ciele a hypotézy a následne objasnené metódy a výskum vzoriek. Empirický výskum mal za cieľ zistiť, za akého futbalového diváka sa respondenti považujú a či súhlasia s tvrdením, že prejavy skupín hooligans patria ku športovým akciám. Zistiť, či diváci v publiku využívajú anonymitu davu k uvoľneniu svojich emócií, prípadne zistiť pocit, či úroveň bezpečnosti a povedomí divákov o aktivitách skupín ultras, hooligans a rowdies. Výsledné dáta sú po dôkladnej analýze prehľadne spracované a zobrazené pomocou grafov. V diskusii je vykonaná komparácia nami zistených výsledkov s inými výsledkami ďalších autorov, ktoré sa výrazným spôsobom nelíšia od výsledku ostatných prevedených výskumov. V závere je zhrnutie výsledkov a cieľov práce a takisto uvedené odporúčanie pre prax.

The presented bachelor thesis deals with the issue of psychology of the crowd, namely spectator violence at the stadiums from the viewpoint of crisis management. The aim of the thesis is to provide a holistic view of the issue of the control of spectator violence in sporting events in the context of crisis management. The work is focused on motivation identification to sympathize with groups such as ultras, hooligans and rowdies. Further it aims to map the reasons for sporting events, the state of safety in sports stadia, and finding out about the possibilities to handle extraordinary events related to spectator violence. The theoretical part defines and describes the basic concepts that concern psychology and crisis management. Further, the psychology of the crowd is characterized, the distribution and description of spectators at football stadiums and the measure against spectator violence. In the research part there are clearly defined goals and hypotheses and subsequently elucidated methods and sample research. Empirical research aimed to find out what kind of a football spectator the respondents think they are, and whether they agree with the claim that the hooligans belong to the sporting events. Find out whether viewers use the crowd's anonymity to relax their emotions, or to find out the feeling or level of security and the awareness of the audience about the activities of the ultras, hooligans and rowdies. The resulting data is readily processed and displayed with graphs after thorough analysis. In the discussion we compare the results obtained with other results of other authors, which do not differ significantly from the results of other research carried out. In conclusion, there is a summary of the results and objectives of the work, and also the recommendation for practice.