Systém hodnocení růstových buněk mandibul v nukleární medicíně

Abstract

Jednostranná hyperlázia kondyly (UCH), ktorej dôsledkom je deformácia tváre, je choroba, ktorá postihuje najmä deti a vedie k asymetrii mandibuly. Diagnostika kondýl je v súčasnej dobe vykonávaná scintigrafiou skeletu pri použití jednofotónovej emisnej výpočtovej tomografie. Cieľom tejto diplomovej práce je analyzovať bežne používané metódy na diagnostikovanie kondylárneho rastu a porovnať ich s novo navrhnutou metódou, za pomoci absolútnej kvantifikácie. Keďže v Českej republike nie je zavedená jednotná metóda na kvantifikáciu kondýl, účelom je na základe zbierky normálových pacientov vytvoriť kritériá pre vyhodnotenie pacientov, s podozrením na kondylárnu hyperpláziu a podľa toho posúdiť kondylárny rast u indikovaných pacientov. Analyzovaných bolo 47 pacientov s indikáciou pre UCH a 19 normálových, resp. zdravých pacientov. Skúmaná bola metóda hodnotenia asymetrie porovnaním postihnutej a zdravej kondyly, interný štandard (klivus), externý štandard (známe množstvo aktivity v rámci zorného poľa snímania) a absolútna kvantifikácia (pomocou kalibračného faktora a korekcie na efekt čiastočného objemu, ktoré boli zistené meraniami na fantóme). Okolo kondýl boli vysegmentované oblasti záujmu v tvare sféry s objemom 2 ml, okolo klivusu sféra s objemom 14 ml a okolo externého štandardu valec s rozmermi použitej skúmavky. Na záver bolo zistené prínosné použitie absolútnej kvantifikácie pri porovnaní rôznych výhod a nevýhod a taktiež neistôt, ktorými disponujú jednotlivé metódy s prihliadnutím na dôležitý faktor, ktorý ovplyvňuje následnú liečbu, a to stanovenie fázy rastu kondyly.

Unilateral condylar hyperplasia (UCH), resulting in a face deformation, is a disease which leads to an asymmetry of mandible mainly amongst children. Diagnostic of condyles is nowadays performed by a skeletal scintigraphy using single-photon emission computed tomography. The aim of the master thesis is to analyse commonly used methods for diagnosis of the condylar growth and compare these methods with the new suggested method which uses absolute quantification. Since there has been no unified method for quantification of condyles established in the Czech Republic, the other purpose is to determine criteria for the evaluation of patients who have suspected condylar hyperplasia, based on the collection of normal patients, and according to the normal values assess condylar growth in suspected UCH patients. There have been analysed forty-seven patients suspected of UCH and nineteen normal (healthy) patients. The method of assessment of asymmetry by comparing affected and normal condyle, internal standard (clivus), external standard (known amount of activity within the field of view) and absolute quantification (using a calibration factor and a partial volume effect correction, which were determined by phantom measurements) was studied. Around the condyles, there were segmented sphere-shaped volumes of interest defined by the volume of 2 ml, volume of 14 ml surrounding the clivus and a cylinder-shaped area with dimensions of the used flask surrounding the external standard. In conclusion, a beneficial use of absolute quantification has been found out by comparing various advantages, disadvantages and also uncertainties surrounding the individual methods in consideration of an important factor affecting the following treatment - defining a stage of condylar growth.