Separace barevných kovů ze škváry při spalování odpadu

Abstract

S vývojom spoločnosti sa mení i množstvo a zloženie odpadu, s ktorým je potrebné sa vyrovnať. Je snaha o to, aby nakladanie s týmto odpadom prebiehalo s ohľadom na zdravie obyvateľstva. Okrem toho je čím ďalej dôležitejšie brať do úvahy i záťaž odpadu na životné prostredie. I z tohto dôvodu sa rozvinulo viacero alternatív ku bežnému skládkovaniu odpadu. Jednou z nich je energetické využitie odpadu, kedy sa odpad spaľuje a vytvára sa tepelná a elektrická energia. Po procese spaľovania zostane škvara, ktorá pôvodne putovala na skládku, aj keď objem a hmotnosť bola spaľovaním zredukovaná. Ale dnes sa na ňu vďaka novým technológiám dá pozerať ako na zdroj surovín, ktoré nie sú spaľovaním ovplyvnené a dajú sa vytriediť. Po ich odstránení sa i na škvaru dá pozerať ako na materiál, ktorý je využiteľný v stavebníctve. Text tejto práce sa zameriava práve na túto dodatočnú separáciu materiálov po ukončení spaľovacieho procesu; a konkrétne na separáciu neželezných kovov. Tá je zložitejšia ako vytriedenie železných kovov a do procesu vstupuje viac premenných. Avšak aj napriek zložitému procesu je veľmi dôležitá. Nie len preto, že je ňou podmienené ďalšie využitie škvary, ale aj kvôli tomu, že tieto kovy patria k neobnoviteľným surovinám, čo znamená, že ich množstvo vo svete je konečné. Ich separácia je teda výhodná nie len ekologicky, ale aj ekonomicky. Táto práca popisuje metódy, ktoré sú bežné v iných krajinách Európy a porovnáva ich s činnosťou Zariadenia na energetické využitie odpadu v Malešiciach.

As our society develops, the volume and composition of the waste we produce also changes. There is effort to ensure, that in our handling of the waste we are considerate of the health of people. Also it’s important to take into account the impact of said waste on our environment. So in the past couple decades we have seen the development of alternatives to the basic concept of storing all the waste at landfills. One of those alternatives is creating thermal energy and electricity from waste by incineration. The residue after this proces is called incineration bottom ash (IBA), which used to also be stored at landfills albeit the volume and weight was reduced in the process. Nowadays thanks to new Technologies we can look at bottom ash as a resource of materials too, because some are not affected by incineration and can be separated and used again. And after their separation, the rest can be used in road construction. The subject mater of this thesis is this separation of materials after the incineration process; more precisely non-ferrous metals. It’s more complicated than separation of ferrous metals and there is more variables involved in the process. Nevertheless it’s very important. The option to use bottom ash as construction material depends on it and maybe more importantly these metals are non-renewable; meaning their amount in the world is final. So their recovery from bottom ash is crucial both ecologically and economically. This thesis describes methods, that are commonly used in other countries in the European Union and compares them to those used in Waste to energy plant in Prague in Malešice.